V dnešnej časti rubriky „Jeden na jedného …“ sme sa zhovárali s Marekom Janečkom. Marek v klube pôsobí na troch pozíciách. V rozhovore opisuje náplň práce asistenta trénera, hráča a športového riaditeľa Á mužstva. A ako to všetko dokáže zvláda a či sa to dá sa dočítate našom článku.
Marek, vo svojej kariére si pôsobil vo viacerých krajinách, ako napríklad Česko alebo Nemecko. Čo ťa viedlo k návratu do Spišskej Novej Vsi ?
Musím povedať, že som sa v lete rozhodoval, čo ďalej s mojou kariérou. Či pokračovať ďalej, alebo ísť funkcionárskou, respektíve trénerskou cestou. Po stretnutí s Karolom Kacvinským (štatutár klubu pozn. red.), Braňom Ondášom (tréner A mužstva pozn. red.) a predstavení vízie o smerovaní futbalu v Spišskej Novej Vsi som začal uvažovať o návrate do klubu, z ktorého som odišiel do profi futbalu a nakoniec som sa definitívne rozhodol prijať ponuku, pretože mám rád výzvy a tie tu chcem naplniť.
Funkcionárska práca si však vyžaduje množstvo energie a času. Ako tráviš voľný čas mimo klubových povinností ? Dokážeš si ho rozdeliť ?
Musím sa priznať, že skôr nie, ako áno. Aj keď mám deň, či dva voľna, riešim vždy futbal. No popravde, vyhovuje mi to. Odpočívať budem na dôchodku, keď sa ho dožijem. Alebo keď nebudem mať futbalovú prácu a nebude o mňa viac záujem, tak potom môžem odpočívať.
Vedel by si nám popísať základné rozdiely medzi „životom futbalistu a funkcionára“ ?
K tomu poviem jedno pekne motto, ktorým sa riadim a ktoré som počul prvýkrát pred 12 rokmi od môjho trénera Jarábka: „Život futbalistu je ako život mafiána …. krásny, ale krátky .“ Rozdiel medzi futbalistom a funkcionárom je ten, že futbalista si odtrénuje a ide si po svojom.
Dobrý funkcionár musí futbal riešiť skoro stále, ráno na obed, večer, niekedy aj v noci. Často sa mi dodnes stáva, ale musím sa priznať, aj keď som bol hráč, tak sa často dialo, že som nemal pokojný spánok z futbalu. Ale ešte raz opakujem, som za to rád a neviem si predstaviť, keby to tak nebolo.
Môžeš nám povedať čo taký funkcionár robí ?
No podľa toho, o akú funkcionársku prácu ide. Ja mám v klube funkciu športového riaditeľa a asistenta trénera A mužstva, takže mám toho celkom dosť. No nesťažujem sa. Záleží to aj od toho, aké obdobie aktuálne je. Či ide o súťažné, alebo napríklad teraz, už mimo-súťažné.
Počas súťažného obdobia sa riešia napríklad prestupy alebo hosťovania. Pomimo naše zápasy sa venujem sledovaniu zápasov súperov a taktiež okolitých mužstiev, kde si skautujem hráčov. Potrebujem mať všeobecný prehľad o tom, či sú v regióne hráči, ktorí by nás mohli posilniť. Taktiež pozorne sledujem zápasy našej U19 a U17. Takže tej práce nie je rozhodne málo. Do toho sa pridávajú tréningy A mužstva, kde máme s Braňom rozdelené úlohy.
Ja sa starám o štandardné situácie a niekedy aj tréningovú jednotku, takže to je zas práca asistenta.
Ako sme spomínali, pôsobil si v Nemecku. Ovplyvnilo ťa toto pôsobenie aj v trénovaní a skautingu ?
V skautingu nie, to si robím svoj vlastný obraz. Viem, akí hráči sa mi páčia a nejde len o futbalové vlastnosti. Hráč u mňa musí mať aj charakterové vlastnosti. To je často viac ako individuálna kvalita. Samozrejme, v mužstve to musí byť správne namiešané, aby to fungovalo.
No v trénovaní ma ovplyvnilo veľa pôsobení. Nie len v Nemecku. Od každého trénera som si niečo zobral. Dokonca aj od toho, ktorý pre mňa nebol príliš obľúbený. Vždy som si povedal: „Tak toto robiť určite nebudem, alebo sa takto nebudem správať.“ No najviac som si vzal, či už v trénerských, alebo ľudských schopnostiach od troch trénerov, a to: Jarábek, Weber a Komanický. Každý z nich ma určite ovplyvnil. Musím povedať, že všetci traja mali veľmi veľa dobrého.
Mužstvo v Spišskej Novej Vsi je mixom mladých a starších hráčov. Ako ťa vnímajú mladí hráči a ako ich vnímaš ty ?
Máme mužstvo troch kategórií. Mladej generácie, tej je najviac. Potom tá stredná generácia, tam sú štyria hráči. No a starý som už len ja. Nikdy som nerozdeľoval ani nebudem rozdeľovať hráčov na starých a mladých. U mňa sú iba dobrí hráči, ktorých chcem v mužstve, alebo slabší hráči, ktorých nebudem chcieť z dôvodu charakteru, futbalových zručností a nebudú zapadať do koncepcie mužstva.
Nebudem hovoriť za nich, ako ma vnímajú, to musia povedať oni. Ale ja som sa vždy dobre cítil v kolektíve mladšej, strednej a staršej generácie. No myslím si, že si už na mňa za ten pol rok celkom zvykli. Na začiatku to bol pre nich možno ťažší oriešok, pretože som zásadový človek a dbám na disciplínu v kabíne. Bez toho sa nemáme šancu posunúť, ale zase veľmi dobre vedia, že so mnou sa da aj zažartovať. Na druhej strane viem byť aj tvrdý, ak je to potrebné.
V jesennej časti klub obsadil prvú priečku. Sezóna je však len v polovici. Aké sú pri spätnom pohľade jej pozitíva a negatíva ?
Pozitívum je to, že klub, ktorý pred pol rokom bojoval o záchranu v tretej lige, je teraz v polovici súťaže na prvom mieste. Pričom sa káder nijako výrazne nezmenil. Doplnil sa o troch hráčov a nastavili sa pravidlá. Trénovalo sa poctivo na úrovni 95 %-nej účasti každý mesiac a to je základ toho všetkého.
Negatíva sú, že nie všetko vyšlo tak, ako by sme chceli. My s Braňom o tom vieme a budeme pracovať na tom, aby sme chyby odstránili, ale rozprávať o nich nahlas určite nebudeme.
V hre mužstva a taktiež smerovaní klubu je vidieť posun. Na diváckej kulise sa to však neodráža. Ako to zmeniť ?
Na toto odpoviem trocha kriticky. Ľudia majú v dnešnej dobe veľké možnosti. Môžu vidieť množstvo zápasov tých najlepších líg sveta. Sú pohodlní vôbec ísť na štadión pozrieť si napríklad 3. ligu vo svojom meste. Ak prídu, tak aj tam sa nájde kopec odborníkov, ktorí vedia všetko najlepšie, a pritom by na trávniku nezvládli ani päť minút. Nechcem hádzať všetkých do jedného vreca, ale drvivá väčšina sa v tejto odpovedi nájde.
Ľudia v klube, funkcionári, hráči, tréneri a zamestnanci STEZ-U pracujúci na štadióne, momentálne za ten pol rok čo som tu, robia maximum čo môžu a svoju prácu si robia zodpovedne a dobre. Snažia sa vylepšovať podmienky pre fanúšikov, ktorých by sme si určite na tribúnach priali a zaslúžili aspoň v takom počte, ako s Lipanmi ci Rudňanami. Atmosféra je zatiaľ komornejšia. Zatlieska sa maximálne pri nejakej vydarenej akcii.
Trochu sa to snažia zmeniť naši chlapci z mládeže. V nedávnom období svojpomocne založili „Funclub“ skupinu.
Prial by som si, aby atmosféra zo strany ľudí a fanúšikov bola lepšia, aby tu súperi chodili s vedomím toho, že tu bude ťažké búrlivé prostredie znásobené aj domácim mužstvom, ktoré je nepríjemné, dôrazné, behavé a zároveň futbalové.
Veríme, že aj takýmito rozhovormi sa klub k fanúšikom priblíži. Ďakujeme ti zaň a želáme veľa úspechov, či už hráčskej, trénerskej a funkcionárskej kariére.
Niet vôbec za čo. To ja ďakujem.
Marek Janečka a jeho čísla za jesennú časť:
Strelené góly: 4
Odohrané minúty: 1086
Žlté karty: 0
Červené karty: 0
Autor: Viktor Pamula
V dnešnej časti našej rubriky Jeden na jedného sa porozprávame s brankárom Marekom Hamrákom. Aj vďaka jeho zákrokom naše mužstvo inkasovalo len sedemkrát. Čo nám Marek o sebe prezradil sa dozviete v nasledujúcom rozhovore. Poďme na to…
Si mladý futbalista a určite máš nejaké záľuby mimo futbalovej bubliny.
Po jesennej časti prvé miesto v tabuľke. Keby ti to niekto povedal, že takto skončíme v tabuľke keď si mužstvo prevzal, veril by si tomu?
Sme prví v tabuľke a to znamená, že môžeme mať oprávnene chúťky na postup. Myslíš, že má toto mužstvo na to, aby to zvládlo a postúpilo?
